Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2012

Bratislava 7. mája (TASR) - V parlamentných voľbách konaných 10. marca 2012 občania výrazne podporili realizáciu programu založeného na spoločenskej stabilite, istotách pre ľudí a proeurópskej orientácii. Na základe uvedeného mandátu bola v súlade s ústavnými postupmi vymenovaná vláda Slovenskej republiky. Základným východiskom jej činnosti bude v podmienkach trvalého sociálneho dialógu eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska.

Vláda Slovenskej republiky predstupuje podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky pred Národnú radu Slovenskej republiky a spolu so žiadosťou o vyslovenie dôvery predkladá Programové vyhlásenie.

Pre výkon svojho štvorročného mandátu si vláda kladie tieto kľúčové úlohy: 1. zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí; 2. konsolidovať verejné financie, tak aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP; 3. podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu; 4. znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti; 5. zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti; 6. konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu; 7. posilniť spoluzodpovednosť za plnenie strategických cieľov Európskej únie a zároveň presadzovať oprávnené záujmy Slovenskej republiky v Európskej únii; efektívne využiť prostriedky z fondov Európskej únie na modernizáciu a rozvoj štátu a spoločnosti; 8. posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť spoločnosti; 9. založiť dlhodobé tendencie pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedeckotechnický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života; 10. byť vládou otvorenou všetkým vrstvám slovenskej spoločnosti aj prostredníctvom vytvorenej Rady solidarity a rozvoja za účasti partnerov sociálneho dialógu.

Obsah programového vyhlásenia: 1. SPOLOČENSKÁ STABILITA A ISTOTY PRE ĽUDÍ 2. POSILNENIE POSTAVENIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII A VO SVETE 3. TRVALO UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY ROZVOJ 4. ÚLOHA ŠTÁTU A VEREJNÉHO SEKTORA 5. ZNALOSTNÁ SPOLOČNOSŤ, VZDELÁVANIE A KULTÚRA 6. KVALITA ŽIVOTA AKO VÝSLEDOK SÚDRŽNEJ SPOLOČNOSTI 7. ROZVOJ REGIÓNOV SLOVENSKA

1. SPOLOČENSKÁ STABILITA A ISTOTY PRE ĽUDÍ

Vláda má všetky predpoklady prekonať súčasné turbulentné vonkajšie prostredie, chce byť vládou istôt pre občanov a vytvoriť nevyhnutné podmienky na zvýšenie kvality života. Stabilita súčasnej vládnej moci vychádza z kvalifikovaných a praxou potvrdených schopností strany SMER - SD a jej vysokej dôvery u občanov. Je založená na demokratickom a humánnom prístupe k trvalo udržateľnej kvalite života, garantuje sociálnu, hospodársku a ekologickú stabilitu. Len tak môže byť Slovenská republika vnímaná ako dôveryhodný partner v Európskej únii a vo svete.

STABILITU vláda nechápe ako nemennú nedemokratickú vládnu výkonnú moc, ale ako schopnosť: - predvídať vonkajšie a vnútorné zmeny na základe kvalifikovaného poznania života spoločnosti doma a v zahraničí, - pružne a efektívne reagovať na zmeny a obnoviť rovnováhu medzi hospodárskym, sociálnym, politickým a environmentálnym rozvojom spoločnosti, - byť zodpovedným, vedieť ako konať a vládnuť tak, aby kvalita života v Slovenskej republike bola trvalo udržateľná, - vrátiť ľuďom nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov vládnutia a rešpektuje sa zákonnosť a zásady právneho štátu.

Vývoj za posledné obdobie ukázal, že globalizácia nielen urýchľuje rozvoj národných ekonomík, ale ho aj komplikuje. Kladie to zvýšené nároky na prehlbovanie hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a územnej súdržnosti Slovenska. Preto politika štátu bude na jednej strane vychádzať z konsolidovaných a dlhodobo udržateľných verejných financií a na druhej strane zabezpečí efektívne využitie a formovanie rozvojového potenciálu štátu.

Výsledkom bude hospodársky a spoločenský pokrok, prehĺbenie súdržnosti a upevňovanie životných istôt občanov. Okrem osvedčených postupov ako zvládnuť nové výzvy stojace pred slovenskou spoločnosťou, vláda svoju politiku založí najmä na tvorivosti a pružnosti pri aplikovaní najnovších svetových poznatkov a skúseností.

Modernizácia štátu pre všestranný rozvoj spoločnosti bude vychádzať z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Je nevyhnutné dosiahnuť vyvážený stav medzi spoločnými záujmami Európskej únie, jej členských štátov a obhajobou národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky.

Základné prístupy k dosiahnutiu programových cieľov:

Východiskom činnosti vlády bude zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska. Zároveň aj neustálu obnovu rovnováhy medzi týmito štyrmi zložkami.

Vláda Slovenskej republiky posilní miesto Slovenska v Európskej únii a vo svete. Podporí širokú diskusiu o priblížení politiky EÚ a rozhodovacej činnosti jej inštitúcií k občanom. Rovnako vláda podporí úsilie Európskej únie o udržateľný rozvoj, založený na vyváženom hospodárskom raste a na cenovej stabilite, ako aj snahu o sociálne trhové hospodárstvo. Presadí vyváženú zahraničnú politiku s dôrazom na obhajobu národných a štátnych záujmov a posilňovanie ekonomického rozmeru diplomacie.

Vláda Slovenskej republiky podporí všestranný trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska ako predpoklad tvorby kvalitných pracovných miest a zlepšovania materiálnych podmienok každej spoločenskej činnosti. Vláda určí základné smerovanie ako zo Slovenska urobiť konkurencieschopný hospodársky priestor založený na znalostiach, spoločenskej súdržnosti a environmentálnom rozvoji. Vytvoria sa tým predpoklady pre rýchlejší a udržateľný ekonomický rast a dosiahnutie vyššej úrovne zamestnanosti a sociálneho pokroku. Vláda považuje za potrebné vytvoriť ucelený systém podpory zeleného rastu tak, aby sa stal transformujúcou hybnou silou výrobných procesov a spotrebiteľského správania sa ako predpokladu vzniku modernej spoločnosti.

Vláda Slovenskej republiky posilní rozsah, obsah a intenzitu činnosti štátu, ktorého funkcie boli v nedávnej minulosti neprimerane oslabované. Nanovo definuje priestor na intervenciu štátu, jeho nezastupiteľné miesto pri zabezpečení verejnoprospešných služieb, prekonávaní krízy a zvyšovaní kvality života na Slovensku. Vláda vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, dodržiavanie zákonov, upevňovanie právnej istoty na boj proti organizovanej kriminalite.

Vláda Slovenskej republiky všestranne podporí rozvoj znalostnej spoločnosti a vzdelávania a kultúry. Nepôjde pritom len o zachytenie "módneho trendu," ale o reagovanie na skutočné potreby, nevyhnutné pre dynamiku rozvoja slovenskej spoločnosti.

Vláda Slovenskej republiky posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Navrhne orientáciu najmä na také hodnoty ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečenia prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývanie a sociálnu politiku.

Vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky na ďalší rozvoj regiónov a odstraňovanie rozdielov medzi nimi, a to najmä budovaním infraštruktúry a posilnením regiónov cez produkčné investície. Znižovanie regionálnych rozdielov v zjednotenej Európe podporí aj hospodárnym, účinným a účelným využívaním zdrojov z fondov Európskej únie.

2. POSILNENIE POSTAVENIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII A VO SVETE

Členstvo Slovenskej republiky v euroatlantických a európskych štruktúrach zásadným spôsobom určuje medzinárodné postavenie štátu, čo poskytuje adekvátne možnosti vplývať v súlade so štátnymi záujmami na medzinárodné rozhodnutia a procesy, ktoré majú bezprostredný dosah na kvalitu života našich občanov.

Európska únia je základným prostredím ovplyvňujúcim každodenný život a dianie na Slovensku. Ukotvenie Slovenskej republiky v Európskej únii umožňuje, aby sa občania cítili bezpečne politicky, ekonomicky a sociálne.

Vláda istôt pre občanov bude aktívne podporovať a presadzovať snahy o trvalo udržateľný rozvoj Európy, založený na vyváženom hospodárskom raste, cenovej a menovej stabilite, na sociálnom a ekologickom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou. Cieľom je zvýšiť kvalitu života občanov dosiahnutou vysokou zamestnanosťou, ich sociálneho rozvoja, zodpovedajúcej úrovne ochrany životného prostredia pri výraznej podpore rozvoja vedeckého a technického pokroku.

Základom bezpečnosti Slovenskej republiky je Severoatlantická aliancia (NATO). Udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom. Vláda bude prispievať k posilňovaniu úspešnosti a funkčnosti oboch zoskupení, od ktorých závisí istota medzinárodného postavenia SR. Pri určovaní úloh v zahraničnej oblasti vláda zohľadňuje aj kľúčové vývojové tendencie a výzvy 21. storočia.

Vláda preto bude pri realizácii zahraničnej politiky vychádzať z nasledovných priorít: - dôveryhodné a rešpektované Slovensko v Európe; - stabilný a spoľahlivý partner NATO ako garanta bezpečnosti SR; - rozvoj dvojstranných vzťahov so štátmi EÚ a NATO, osobitne usporiadané a rovnocenné vzťahy so susedmi; - podpora rozširovania priestoru stability, demokracie a partnerstva s dôrazom na štáty Západného Balkánu a východného partnerstva; - podpora ekonomických záujmov, investícií a inovácií a energetická bezpečnosť; - zodpovedný prístup ku globálnym výzvam s využitím potenciálu medzinárodných organizácií; - pomoc a ochrana občanov Slovenska v zahraničí; - rešpektovanie a posilňovanie záväznosti práva v medzinárodnom prostredí a inštitúciách, presadzovanie ich vymožiteľnosti ako kľúčového nástroja ochrany suverenity štátu.

Východiská SR v oblasti zahraničnej politiky a vzťahoch s EÚ

Európska únia predstavuje primárne prostredie pre uskutočňovanie kľúčových záujmov SR.

V roku 2014 uplynie 10 rokov od vstupu SR do EÚ. Vláda pripraví analýzu doterajšieho členstva a stanoví ďalšie priority pre pôsobenie SR v rámci EÚ. Bude pritom vychádzať zo skutočnosti, že vstupom do Schengenského priestoru, zavedením jednotnej európskej meny a ukončením prechodných období pre voľný pohyb pracovných síl dosiahla SR v súčasnosti maximálnu možnú mieru integrácie.

Vláda bude podporovať rozhodovacie procesy založené na spoločnom postupe členských krajín a európskych inštitúcií pri rozhodovaní o pravidlách fungovania EÚ. Osobitnú pozornosť bude vláda Slovenskej republiky venovať prierezovým a viacročným strategickým otázkam EÚ, ktoré majú priamy vplyv na plnenie zásadných úloh v oblasti financií, hospodárstva, regionálneho a sociálneho rozvoja, bezpečnosti a zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Zameria sa okrem iného na prípravu Viacročného finančného rámca na roky 2014-2020, realizáciu cieľov stratégie Európa 2020, stabilizáciu finančného prostredia a spoločnej meny Euro, podporu prehlbovania jednotného trhu, tvorbu koncepcií zameraných na zvýšenie energetickej bezpečnosti, ako aj na oblasť vonkajších vzťahov EÚ v kontexte priorít zahraničnej politiky SR.

Vláda bude zodpovedným a konštruktívnym aktérom v rámci Eurozóny. S ohľadom na dlhové problémy v eurozóne považuje vláda zvýšenie koordinácie rozpočtových politík za nevyhnutné.

Vychádzajúc z jasne proeurópskeho postoja vláda podnikne kroky vedúce k čo najskoršej ratifikácii troch nových zmluvných dokumentov: Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu, Zmluvy o stabilite, koordinácii a kontrole v hospodárskej a menovej únii a novelizáciu čl. 136 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Na základe dôkladnej analýzy doterajších skúseností z pôsobenia SR v EÚ vláda prehodnotí implementáciu politík a nástrojov sociálnej a regionálnej súdržnosti, zlepší podmienky pre efektívne čerpanie prostriedkov z európskych fondov ako dôležitého nástroja hospodárskeho a regionálneho rozvoja a rozvoja infraštruktúr. Vláda bude usilovať o zapojenie všetkých subjektov, ktoré čerpajú štrukturálne a kohézne fondy, do diskusie k tvorbe politík týkajúcich sa tejto oblasti.

Rokovania o novej finančnej perspektíve EÚ na roky 2014 - 2020 predstavujú výzvu pre efektívne využitie pridanej hodnoty, ktorú EÚ predstavuje na svetovej scéne. V rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci (VFR) sa vláda zameria na dosahovanie cieľov napomáhajúcich konverzii a vývoju regiónov v EÚ a podporu kohéznej politike. Osobitnú pozornosť bude venovať otázkam odstránenia historických nerovnováh a modernizácii Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zároveň bude vláda presadzovať čo najvyššiu pridanú hodnotu a efektívnosť výdavkov rozpočtu EÚ a zameriavať sa na dosiahnutie optimálnej rozpočtovej pozície SR.

Vláda pri implementácii stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast zameria pozornosť na dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, minimalizáciu sociálneho vylúčenia, vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy, zdravia občanov a podporu vedy, výskumu a inovácií v priamej väzbe na rokovania o VFR.

V rámci sektorových politík bude vláda venovať primárnu pozornosť tvorbe európskeho legislatívneho prostredia v oblasti energetiky, dopravných infraštruktúr, rozvoju vnútorného trhu, ochrane životného prostredia a opatreniam na zmiernenie klimatických zmien, ako aj tvorbám európskej obchodnej politiky voči vonkajším partnerom.

Vláda Slovenskej republiky bude aktívne prispievať do procesu tvorby spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, najmä v takých témach, do ktorých sa premietajú záujmy Slovenska: Západný Balkán, európska susedská politika a Východné partnerstvo, podpora demokracie a transformácia, energetická bezpečnosť, služba občanom a krízový manažment. Vláda bude podporovať rozširovanie EÚ o krajiny, ktoré splnia podmienky na členstvo. Slovenská republika bude tento proces aktívne podporovať odovzdávaním transformačných a integračných skúseností.

Osobitnou úlohou vlády v nasledujúcom volebnom období bude príprava predsedníctva Slovenskej republiky v EÚ v druhej polovici roka 2016, ktoré vláda vníma v kontexte posilnenia postavenia SR v únii, podpory prezentácie a širšieho zapojenia sa do formovania kľúčových politík EÚ. Vláda sa zameria na zabezpečenie obsahovej, rozpočtovej, personálnej, logistickej a organizačnej prípravy predsedníctva.

Vláda bude aktívne komunikovať aktuálne témy Európskej únie slovenskej verejnosti s cieľom priblížiť úniu občanom pre lepšie pochopenie prehĺbenia integračných procesov po prijatí Lisabonskej zmluvy. Vláda má záujem podporiť širokú diskusiu v domácom prostredí o dôležitých otázkach európskych politík. Bude dbať na širšie zapojenie občanov do rozhodovacích procesov prebiehajúcich na úrovni EÚ, presadzovať problematiku Európskej únie do učebných osnov a podporovať vzdelávanie, prípravu a vysielanie občanov Slovenskej republiky do inštitúcií Európskej únie.

S cieľom upevnenia jednotnej a konzistentnej európskej politiky vláda SR bude naďalej klásť dôraz na posilnenie vnútroštátnej koordinácie pri tvorbe a implementácii stratégií a politík EÚ s ústrednou úlohou Ministerstva zahraničných vecí SR. Za týmto účelom vláda SR zjednotí vnútroštátny mechanizmus konaní o porušení zmlúv EÚ. Dlhodobou prioritou zostáva zároveň posilňovanie euroagendy vo všetkých rezortoch vrátane personálneho zastúpenia SR v rámci inštitúcií EÚ.

V kontexte zaistenia kontinuity a vytvárania širokej politickej podpory, najmä v strategických európskych politikách, ako aj v súlade s Lisabonskou zmluvou, ktorá posilnila zapojenie európskeho a národných parlamentov do rozhodovacích procesov, bude vláda pôsobiť v tesnej súčinnosti s Národnou radou Slovenskej republiky, vecne príslušnými výbormi a spolupracovať s Európskym parlamentom. Vláda zabezpečí dôstojný priebeh volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014.

Vláda bude usilovať o efektívne zapojenie sociálnych partnerov do prípravy právnych noriem EÚ, diskusie o kľúčových koncepciách a stratégiách únie. Bude usilovať o podporu pôsobenia podnikateľských, profesijných, regionálnych a iných združení pri európskych inštitúciách v Bruseli.

Posilnenie bezpečnosti Slovenskej republiky

Slovenská republika ako spoľahlivý partner a spojenec bude aktívne využívať členstvo v EÚ a NATO na posilňovanie mieru a stability v Európe a vo svete, na predchádzanie krízam a bezpečnostným hrozbám vrátane aktívnej účasti a pôsobenia v mierových misiách.

Vychádzajúc zo záujmov a záväzkov Slovenskej republiky v bezpečnostnej oblasti, nevyhnutnosti posilňovania transatlantickej väzby, sú hlavnými spojencami a garantmi našej bezpečnosti Spojené štáty americké a ostatné členské štáty NATO.

Na pôde Severoatlantickej aliancie (NATO) sa vláda zameria na: - aktívnu účasť v transformačnom procese Aliancie; - zvýšenie efektivity využitia prostriedkov a kapacít NATO; - posilnenie záväzkov spoločnej obrany; - vypracovanie strategických koncepcií s osobitným zreteľom na schopnosť Aliancie reagovať na asymetrické hrozby a problematiku kybernetickej bezpečnosti; - presadzovanie a podporu prehĺbenia partnerstva a spolupráce EÚ a NATO v oblasti krízového manažmentu.

Vláda podporí zapojenie Slovenska do mnohonárodných projektov v rámci tzv. inteligentnej obrany.

Vláda bude aktívne presadzovať politiku otvorených dverí ako prostriedku na rozšírenie priestoru bezpečnosti a stability.

Bilaterálne vzťahy a susedská spolupráca

Vláda bude rozvíjať bilaterálne vzťahy založené na zásadách demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd pri zachovávaní ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity, medzinárodného práva a pri dodržiavaní zásad Charty Organizácie Spojených národov.

Základnou líniou zahraničnej politiky SR v jej regionálnom rozmere bude politika dobrých susedských vzťahov založených na partnerstve, rovnoprávnosti štátov a dialógu s Českou republikou, Poľskou republikou, Rakúskou republikou, Maďarskom a Ukrajinou a zameraných na podporu hospodárskej, sociálnej dimenzie, územnej súdržnosti a solidarity.

Slovenská republika bude naďalej aktívne vystupovať v rámci zoskupenia V4, kde sa sústredí na hľadanie tém, ktoré môžu krajiny V4 spoločne presadzovať na pôde Európskej únie a iných relevantných fórach.

Slovenská republika bude posilňovať cielenú, asertívnu a jasne tematicky definovanú spoluprácu so všetkými členskými krajinami EÚ a NATO. V kontaktoch s nimi bude aktívne prezentovať vlastné pohľady s cieľom efektívne tvoriť politiky Európskej únie.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ poskytuje priestor pre aktívne aj pasívne posilnenie Slovenska v medzinárodných vzťahoch. V rámci nej bude vláda venovať osobitnú pozornosť rozvoju dvojstrannej spolupráce s krajinami bezprostredného susedstva EÚ – v prvom rade so štátmi západného Balkánu a Východného partnerstva.

S ohľadom na ekonomické a zahranično-politické záujmy SR, objektívne možnosti, ciele a potreby bude vláda rozvíjať dvojstrannú spoluprácu s ďalšími partnermi v medzinárodnom spoločenstve. Osobitne sa zameria na vzťahy s Ruskou federáciou, ako aj s ďalšími krajinami zoskupenia BRICS, tzv. nastupujúcich ekonomík (Čína, India, Brazília, Južná Afrika), Tureckom, ale aj s Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou, a s našimi tradičnými partnermi v arabskom svete, Ázii, Afrike, Latinskej Amerike a v ostatných regiónoch sveta.

Svetová politika a multilaterálne vzťahy

Globálny vývoj 21. storočia výrazným spôsobom mení politickú, bezpečnostnú a ekonomickú mapu sveta. Pre Slovenskú republiku môžu tieto zmeny znamenať aj nové príležitosti. Vláda podporí rozvoj medzinárodného poriadku založeného na multipolarizme s cieľom posilňovať fungovanie medzinárodných inštitúcií.

Slovenská republika bude všestranne využívať členstvo v medzinárodných organizáciách – s osobitným dôrazom na OSN, OBSE, RE, OECD, WTO, FAO, ILO a v ďalších inštitúciách na presadzovanie riešení založených na princípoch medzinárodného práva a efektívneho multilateralizmu. Spoločne s ostatnými krajinami EÚ sa zasadí za posilnenie mechanizmov medzinárodných organizácií pri riešení globálnych hrozieb a problémov, ktoré ohrozujú sociálno-ekonomickú stabilitu, mier a bezpečnosť.

Vláda Slovenskej republiky bude: - na pôde Organizácie Spojených národov venovať pozornosť otázkam demokracie a právneho štátu, ľudských práv a slobôd. Odmietať prejavy extrémizmu, rasizmu, netolerancie, xenofóbie, agresívneho nacionalizmu a antisemitizmu. Zvýšenú pozornosť sústredí na otázky medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti drogám, obchodovania s ľuďmi a proti organizovaným formám kriminality; - aktívne podporovať kroky medzinárodného spoločenstva v boji proti globálnym bezpečnostným hrozbám, ako sú šírenie zbraní hromadného ničenia, hromadenie konvenčných zbraní, či medzinárodný terorizmus. Za základné medzinárodné nástroje v tejto oblasti považuje spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ, NATO a platformu OBSE; - presadzovať aktívne zapojenie SR do procesov kontroly odzbrojenia, likvidácie chemických zbraní, ako aj kontroly exportov a importov v oblasti konvenčných zbraní a exportov tovarov a technológií s dvojakým použitím; - efektívne využívať členstvo v OECD ako koordinátora ekonomickej a sociálnopolitickej spolupráce členských štátov, sprostredkovateľa nových investícií a liberalizácie medzinárodného obchodu, s cieľom napomôcť ďalšiemu ekonomickému rozvoju, znižovaniu nezamestnanosti, stabilizácii a rozvoju medzinárodných finančných trhov.

K dôležitým prioritám vlády bude ďalej patriť: - posilnenie energetickej bezpečnosti. Na všetkých relevantných fórach bude vláda pokračovať v zdôrazňovaní otázok prioritných pre Slovensko, najmä bezpečnosti dodávok energonosičov (zemný plyn, ropa) a zasadzovať sa o plnenie diverzifikačných a inovačných cieľov; - problematika ochrany životného prostredia a prijímanie účinných medzinárodných opatrení na znižovanie tempa a zmierňovanie následkov klimatických zmien.

Osobitne v našich podmienkach sa vláda zameria na ďalšie úsilie pri znižovaní podielu energeticky náročnej priemyselnej produkcie a na posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku a ochranu biodiverzity; - starostlivý prístup k problematike ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Vláda bude v tejto súvislosti podporovať aktivity smerujúce k zachovaniu kultúry, tradície a jazyka Slovákov žijúcich v zahraničí.

Prijme potrebné systémové a organizačné opatrenia a bude využívať potenciál spoločenských organizácií, vrátane cirkví, ako aj dialóg s partnermi v zahraničí; - rozvojová a humanitárna pomoc, ktorá bude reagovať na medzinárodné záväzky a spektrum globálnych výziev, s ktorými je SR ako súčasť donorskej komunity konfrontovaná. Vláda sa zároveň zameria na zvýšenie efektívnosti, pružnosti a transparentnosti poskytovania rozvojovej pomoci (ODA) s cieľom vytvoriť súčinnosť pri podpore ekonomických aktivít SR. Za týmto účelom vytvorí priestor pre novelizáciu zákona o rozvojovej pomoci.

Ekonomická diplomacia

Ekonomická diplomacia bude tvoriť jeden z pilierov aktivít vlády v oblasti zahraničnej politiky. Primárnu pozornosť bude venovať podpore exportu a turistiky, prílevu zahraničných investícií, stabilite meny, zrovnoprávňovaniu slovenských výrobcov na vnútornom trhu EÚ a zvyšovaniu energetickej bezpečnosti. Vláda prijme systémové a organizačné opatrenia, ktoré napomôžu plnenie cieľov v tejto oblasti a vytvorí inštitucionálne podmienky pre lepšiu koordináciu všetkých rezortov vlády SR pri plnení cieľov ekonomickej diplomacie. Vláda bude spolupracovať s relevantnými organizáciami, osobitne so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou.

Vláda poskytne všestrannú a účinnú podporu slovenským podnikateľským subjektom. V proexportnej politike sa zameria na potenciál rýchlorastúcich svetových ekonomík a vyhľadávanie nových možností, k čomu prispôsobí aj priority poskytovania rozvojovej pomoci. Zameria sa na rozšírenie proexportných kapacít Eximbanky. Zástupcov podnikateľských kruhov vláda zapojí do procesov plánovania a organizačnej prípravy tej časti zahraničnej politiky, ktorá sa ich bezprostredne dotýka. Prostredníctvom Proexportnej rady zabezpečí väčšiu prepojenosť a súčinnosť všetkých aktérov činných v oblasti ekonomickej diplomacie a pri presadzovaní obchodnoekonomických záujmov v zahraničí.

S cieľom podpory ekonomického rozvoja, zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a tvorby nových pracovných miest bude vláda klásť dôraz na prílev priamych zahraničných investícií predovšetkým do oblastí s vyššou pridanou hodnotou.

Podporí koncepcie rozvoja vedecko-technickej spolupráce s priamym vplyvom na rozvoj znalostnej ekonomiky na Slovensku vo väzbe na systém vzdelávania a prípravy vysokokvalifikovaných odborníkov. Vláda nadviaže na rozpracované projekty v rámci inovačnej politiky a presadí aktívnejšie zapojenie Slovenskej republiky do medzinárodného transferu moderných technológií.

Prostredníctvom zahraničnej politiky sa vláda bude snažiť udržať pozíciu Slovenska ako dôležitého tranzitného územia. Poloha a potenciál krajiny dáva priestor pre budovanie medzinárodne významných logistických uzlov. Vláda podporí projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne za predpokladu jeho ekonomickej realizovateľnosti.

Vláda prijme systémové a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť jednotné vedenie a riadenie práce dvojstranných medzivládnych komisií z úrovne povereného podpredsedu vlády.

Náležitá pozornosť vlády bude venovaná aj dobudovaniu systému jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí s osobitným dôrazom na maximálnu mieru synergie kultúrnych hodnôt, ekonomických záujmov a podporu turizmu.

Služba občanom v zahraničí

Vláda bude zlepšovať presadzovanie práv, záujmov a ochrany rastúceho počtu slovenských občanov, ktorí vycestujú, žijú alebo pracujú v zahraničí, najmä prostredníctvom zabezpečenia kvalitných, efektívnych a dostupných konzulárnych služieb a pomoci v bežných aj v krízových situáciách. V krajinách, kde Slovensko nemá zastúpenie, bude pri zabezpečovaní potrieb občanov spolupracovať s členskými štátmi a s delegáciami EÚ. Bude taktiež pokračovať v rokovaniach s krajinami únie o dohodách o zastupovaní pri vydávaní víz.

Moderná a profesionálna zahraničná služba

Zahraničná služba bude flexibilne a kompetentne reagovať na zahraničnopolitické výzvy, preto vláda zvýrazní zodpovednosť a upraví kompetencie Ministerstva zahraničných vecí ako ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za realizáciu jednotnej zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky.

Pri napĺňaní cieľov zahraničnej politiky širokej verejnosti bude vláda spolupracovať s akademickými a vedeckými kruhmi, vzdelávacími ústavmi, mimovládnym sektorom a ďalšími relevantnými partnermi.

Na základe skúseností vláda vyhodnotí a zabezpečí stabilný, profesionálny a ekonomicky efektívny výkon zahraničnej služby. Prijme organizačné, finančné a personálne opatrenia, ktoré zvýšia efektívnosť a transparentnosť hospodárenia rezortu. Prehodnotí sieť zastupiteľských úradov, aby zvýšila ochranu záujmov a práv Slovenskej republiky a jej občanov. Významnú pozornosť bude venovať rozvoju ekonomickej diplomacie, ktorú vníma ako neoddeliteľnú súčasť jednotnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky, v úzkej súčinnosti Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva hospodárstva.

Vláda posilní legislatívny a systémový rámec pre pôsobenie zahraničnej služby novelizáciou Zákona o zahraničnej službe, čím vytvorí podmienky pre zvyšovanie profesionality a kvalifikácie zamestnancov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

3. TRVALO UDRŽATEĽNÝ HOSPODÁRSKY ROZVOJ

Činitele hospodárskeho rozvoja

Od roku 2008 prebiehajú vo vonkajšom prostredí mimoriadne turbulentné zmeny, ktoré ešte viac zvýrazňujú potrebu vytvárať istoty pre občanov Slovenskej republiky.

Vláda istôt pre občanov zabezpečí trvalý a udržateľný hospodársky rast, konkurencieschopným reálnym hospodárstvom v globálnom priestore, ktoré: - nie je dominantne založené na lacnej pracovnej sile, neistote v pracovnoprávnych vzťahoch, znižovaní ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, agentúrnom zamestnávaní, na špekuláciách a podvodoch, - odvíja svoju globálnu konkurencieschopnosť od zamestnancov, ktorí ovládajú moderné svetové technológie, metódy a techniky, dokážu ich pružne využívať a zdokonaľovať, - kooperuje s efektívnou verejnou správou, ktorá vytvára základný rámec stability podnikateľského prostredia, - rozvíja modernú konkurencieschopnú infraštruktúru schopnú komunikovať so svetom, - pracuje v stabilnom právnom prostredí, ktoré je dodržiavané a vymožiteľné, - je zdokonaľované otvoreným a rovnocenným sociálnym dialógom. Vláda vychádza z presvedčenia, že hospodárska prosperita Slovenska a jej trvalý udržateľný hospodársky rast je možný prostredníctvom celkovej konvergencie ekonomiky k vyspelým krajinám EÚ pri udržaní dostatočnej úrovne sociálno-ekonomickej súdržnosti.

Slovenská republika však musí spĺňať tieto podmienky: - stabilitu, - priaznivé podnikateľské prostredie, - rast konkurencieschopnosti.

Hospodárska kríza si vyžiadala značné zdroje na zmiernenie jej negatívnych vplyvov, ale odhalila aj niektoré dlhy doterajšieho vývoja. Medzi nutné predpoklady hospodárskeho rozvoja bude patriť zvýšenie efektívnosti verejného sektora pri zachovaní základných hodnôt solidarity a súdržnosti.

Najmä vývoj hospodárskeho rastu, verejných financií a nezamestnanosti naznačuje, že vplyv globálnej krízy sa prejaví vo vyšších nákladoch na stabilný hospodársky rast a na zabezpečenie potrebnej sociálno-ekonomickej súdržnosti. Bude to klásť zvýšené nároky na efektívnosť hospodárenia a účinnosť hospodársko-politických opatrení v podmienkach konsolidovanosti a trvalej udržateľnosti verejných financií. Hlavným nástrojom na dosiahnutie vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja národného hospodárstva S R bude finančná a hospodárska politika riešiaca tie aspekty v oblasti financií a reálnej ekonomiky, ktoré rozhodujú o charaktere ďalšieho rozvoja. Tieto politiky budú kncipované tak, aby sa ďalej posilňovala ústavná hodnotov orientácia Slovenska na udržateľný sociálno-trový a ekologický rozvoj ospodárstva a na upevňovanie životných istôt jeho obyvateľov.

Vláda dodrží výšku deficitu a dlhu verejných financií na úrovni záväzkov voči Európskej únii. Dá jasný signál finančným trhom o konsolidačnom úsilí v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a zvýši transparentnosť verejných financií.

Vláda uskutoční opatrenia pre skvalitnenie údajovej základne slúžiacej pre podporu riadenia verejných financií.

Za účelom zefektívnenia systému riadenia verejných financií zrealizuje vláda zmeny vedúce k zefektívneniu hospodárenia s verejnými prostriedkami. Zlepšenie celkového riadenia verejných financií dosiahne formou zlepšenia programového rozpočtovania, maximálnym zapojením dodatočných verejných zdrojov do systému štátnej pokladnice a zavedením sofistikovaných nástrojov riadenia štátneho dlhu. Výsledkom opatrení bude kvalitnejšia predikcia nákladov obsluhy štátneho dlhu, dôslednejšia kontrola alokácie verejných zdrojov a posilnenie finančných tokov jediného účtu štátu, čím zároveň dôjde k nárastu objemu finančných prostriedkov disponibilných pre obsluhu štátneho dlhu.

Vláda si bude ctiť záväzky voči Európskej únii a podporovať posilnenú spoluprácu v rámci menovej únie.

Vláda dohliadne na plánované a skutočne dosiahnuté výsledky hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou štátu tak, aby bol plne využitý ich potenciál v procese konsolidácie verejných financií na strane príjmov vo forme dividend, ako aj na strane výdavkov za výkony vo verejnom záujme.

Finančná politika

Pri absencii vlastnej menovej politiky bude vláda cielene zvyšovať účinnosť nástrojov finančnej politiky pri sociálno-ekonomickom rozvoji, ako aj pri zabezpečovaní konsolidovanosti a dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

V kontexte s uvedenými cieľmi pôjde o vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej a stabilizačnej funkcie verejných financií prostredníctvom systémového formovania a efektívneho využívania nástrojov rozpočtovej a daňovej politiky štátu. Cieľom je postupne vytvárať predpoklady na vedomostný rast spoločnosti pri upevňovaní makroekonomickej stability a rozvoji podnikania s osobitným zreteľom na tvorbu pracovných miest. Prioritou vlády je taká finančná podpora zdravotníckych a sociálnych služieb, ktorá zvýši ich efektívnosť a kvalitu.

V nasledujúcich rokoch budú pre vládu politickou prioritou produktívne oblasti s osobitným zreteľom na vzdelávanie, výskum a dopravnú infraštruktúru.

Vláda podnikne kroky na odstránenie deformácií daňovo-odvodového systému. Scieľom zvýšiť verejné príjmy prehodnotí aktuálne nastavenie bankového odvodu. Taktiež na strane príjmov vzrastie zdanenie hazardu a efektívnejším hospodárením podnikov s majetkovou účasťou štátu sa zvýšia ich dividendy plynúce do štátneho rozpočtu. Pre vyššiu motiváciu súkromného sektora investovať do výskumu, vývoja a inovácií vláda posúdi možnosti využitia daňového zvýhodnenia pre podnikateľské subjekty rozvíjajúce vlastný výskum a vývoj.

Vláda podnikne kroky na zabezpečenie finančnej a sociálnej udržateľnosti dôchodkového systému ako celku, teda jeho všetkých troch pilierov. Ďalšie úspory vláda predpokladá po reforme a audite štátnej a verejnej správy s cieľom znižovania výdavkov a zvyšovania kvality a dostupnosti jej služieb, prostredníctvom centralizácie obstarávania, či zriadenia štátnej realitnej agentúry.

Fiškálnou, daňovou politikou a zásadným zefektívnením práce so štátnymi finančnými aktívami vláda vytvorí predpoklady na tvorbu podnikateľských a verejných zdrojov. Vláda bude koordinovať používanie verejných zdrojov včasným a efektívnym čerpaním fondov EÚ. Dlhodobý sociálno-ekonomický rast bude zabezpečený cieľavedomou a systémovou daňovou politikou. Zavedie dlhodobé strategické plánovanie s cieľom zvýšiť efektívnosť a sociálnu spravodlivosť daňového systému, ktoré bude zároveň podporovať podnikanie.

Pre strednodobú konsolidáciu je nevyhnutné zvýšiť podiel verejných príjmov na HDP, aby nedošlo k obmedzeniu verejných služieb pre občanov. Vláda sa bude rovnako usilovať o prerozdelenie výdavkov v jednotlivých častiach verejného sektora s cieľom adresnejšie reagovať na reálne a rozvojové potreby občanov.

Vláda odmieta zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu. Dôraz sa bude klásť na dane, ktoré čo najmenej znižujú disponibilné príjmy nízkopríjmových občanov, ekonomickú aktivitu, alebo sú relatívne nízke oproti iným krajinám. Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. Vláda zváži zvýšenie výberu z majetkových daní a zohľadní pri tom najmä faktory ako luxus či ekologická škodlivosť.

Vláda podnikne kroky smerom k rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce. S prihliadnutím na skúsenosti v okolitých štátoch vláda zváži zavedenie dane z finančných transakcií.

Vláda dokončí reformu daňovej správy prostredníctvom programu UNITAS, ktorý zjednotením výberu daní, cla a odvodov a potláčaním daňových únikov zabezpečí dodatočné rozpočtové zdroje.

Boj proti daňovým podvodom

V záujme naplnenia princípov spravodlivej a stabilnej spoločnosti, konsolidácie a trvalej udržateľnosti verejných financií vláda považuje za svoju kľúčovú úlohu nekompromisný, koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom. Spracuje Akčný plán boja proti daňovým podvodom s podrobným harmonogramom zavádzania jednotlivých opatrení a stimulácie účasti verejnosti na tomto procese. Cieľom týchto opatrení bude účinnou legislatívnou podporou, ale aj sériou nástrojov operatívneho charakteru komplexne postihovať daňové podvody, vrátane colných podvodov v oblasti priamych aj nepriamych daní. Vláda prijme opatrenia, ktoré zabránia nekalým činnostiam pri zánikoch obchodných spoločností. Zvýšia zodpovednosť osôb, ktoré sú v čase predchádzajúcom zániku spoločnosti ich štatutárnymi orgánmi. Vláda preskúma možnosti na vytvorenie legislatívnych a inštitucionálnych podmienok pre prepojenie obchodného, daňového a trestného práva. Posúdi efektivitu platnej právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku a zanalyzuje možnosť zavedenia nových daňových trestných činov.

Konsolidácia verejných financií

Konsolidácia verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska, a to nielen v období neistoty na finančných trhoch. Primárnym cieľom v tejto oblasti musí byť zníženie deficitu verejných financií pod 3 % HDP v roku 2013. Je potrebné realizovať opatrenia tak na príjmovej, ako aj výdavkovej strane verejných financií. Vláda sa zameria na opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti.

Na strane výdavkov bude vláda pokračovať v tlaku na zvyšovanie efektívnosti fungovania štátu nielen v oblasti verejného obstarávania, ale aj v nastavení samotných štátnych inštitúcií. Prehodnotí súčasnú štruktúru orgánov štátnej správy s cieľom zefektívniť ich činnosť a prispieť k znižovaniu výdavkov vynakladaných na ich činnosť.

Vláda využije ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti na posilnenie dlhodobej udržateľnosti hospodárenia tak, aby bola zabezpečená sociálna a hospodárska súdržnosť spoločnosti a solidarita medzi súčasnými a budúcimi generáciami. V oblasti rozpočtovej politiky bude dôsledne dodržiavať pravidlá vyplývajúce z medzinárodných aktov.

Audit a kontrola

Súčasná ekonomická kríza demonštruje nutnosť zamerať sa na lepšiu kvalitu poskytovania verejných služieb, ale tiež na zvýšenie zodpovednosti a správne riadenie štruktúr verejnej správy. Vzniká potreba zlepšiť mechanizmus poskytujúci včasné odhaľovanie skrytých systémových rizík v rámci finančného riadenia verejnej správy. Cieľom vlády je vytvoriť také prostredie verejnej vnútornej kontroly a auditu, ktoré poskytne uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Správne a efektívne nastavenie systému verejnej vnútornej kontroly a auditu je jedným z dôležitých nástrojov vlády na odhaľovanie skrytých systémových rizík a prevenciu kriminality a podvodov. Korupcia je spoločenský jav vnímaný ako jedna z najväčších hrozieb pre stabilitu demokratického a právneho štátu, trhovej ekonomiky, sociálneho a ekonomického pokroku. Boj proti nej si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov z fondov EÚ a oblasti verejného obstarávania.

Vláda bude presadzovať hospodárne vynakladanie verejných prostriedkov a nastavenie účinného sankčného systému. Prijme legislatívne úpravy na zabezpečenie účinných sankčných mechanizmov hlavne v oblasti nedodržiavania postupov a podmienok verejného obstarávania a nehospodárneho vynakladania verejných prostriedkov. Spružní systém čerpania prostriedkov z fondov EÚ a tým uľahčí a urýchli čerpanie s cieľom znížiť riziko zneužívania týchto zdrojov. Vytvorí podmienky na aplikáciu Zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

Vláda razantnejšie zakročí proti pretrvávajúcim hrozbám vyplývajúcim z veľkého rozsahu šedej a čiernej ekonomiky. Prijme legislatívne a inštitucionálne úpravy zamerané na efektívny boj proti daňovým podvodom, a to najmä prepojením obchodného, daňového a trestného práva v rovine procesnej, ako aj hmotnej. Cieľom týchto opatrení bude účinnou legislatívnou podporou komplexne postihovať páchané podvody, zároveň tiež eliminovať legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Vláda rešpektuje, že EÚ sa podľa Lisabonskej zmluvy usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a na cenovej stabilite. Bude preto podporovať stabilitu cien tovarov, služieb a energií v medziach možností legislatívy EÚ. V prípadoch zlyhania samoregulačných trhových mechanizmov prijme v súlade s legislatívou EÚ primerané opatrenia, aby zabránila nežiaducemu cenovému vývoju.

V spolupráci s ostatnými členskými štátmi EÚ vláda podporí zavedenie efektívnej regulácie a účinnej transparentnej politiky vo finančnom sektore, najmä prijatie jednotných pravidiel pri výkone dohľadu v štátoch EÚ.

Finančný trh a ochrana jeho účastníkov

Vláda prehodnotí a v spolupráci s Národnou bankou Slovenska navrhne a implementuje efektívnu a primeranú schému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu. Cieľom bude zabezpečiť dôslednú ochranu práv neprofesionálnych investorov a vkladateľov pred možným zlyhaním subjektov finančného trhu a posilniť prevenciu v tejto oblasti. Podporí dlhodobé finančného vzdelávanie širokej verejnosti.

Vláda bude vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu zefektívnením regulácie spotrebiteľských úverov.

Hospodárska politika

Vláda presadí hospodársku politiku pozostávajúcu z odvetvových a prierezových politík, ako hlavný nástroj na podporu rozvoja reálnej ekonomiky. Zabezpečí mechanizmy súladu, aby jednotlivé zložky hospodárskej politiky medzi sebou korešpondovali, vzájomne nadväzovali a vytvárali čo najväčšiu synergiu.

Medzi základné úlohy jednotlivých zložiek hospodárskej politiky bude patriť formovanie rastového potenciálu ekonomiky. Osobitnú dôležitosť bude zohrávať vhodná podpora perspektívnych oblastí podnikania v znalostnej ekonomike. Za kľúčové vláda považuje oživenie priemyselného výskumu a vývoja najmä v oblastiach: nanotechnológií, digitálnych priemyselných technológií a inovatívnych technológií v potravinárskom priemysle, inovatívnej medicíny. Pre ich rozvoj podporí vytváranie technologických platforiem a ich účinnejšie pôsobenie v európskom výskumnom priestore. S cieľom lepšie využiť potenciál slovenskej vedy a výskumu v praxi vláda zavedie výhodnejší mechanizmus oceňovania autorov, ktorých podnety sa úspešne realizujú v praxi. Posúdi možnosti motivácie súkromného sektora pre investovanie vo výskume, vývoji a inováciách.

Vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Rozhodne o zrušení Fondu národného majetku efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko - právnych a obchodných rizík.

Vláda posúdi nadštandardne vysoký počet štátnych sviatkov a voľných dní a za podmienky jednotnej dohody so sociálnymi partnermi predloží návrh na ich primerané zníženie.

Zvyšovanie rentability štátnych aktív a skvalitňovanie podnikateľskej funkcie štátu

Základným cieľom politiky zameranej na zvyšovanie rentability štátnych aktív a na skvalitňovanie podnikateľskej funkcie štátu je: - posilňovať verejné financie nárastom nedaňových príjmov, - zlepšovať konkurenčné prostredie, - upevňovať národohospodársku stabilitu, - podporovať zamestnanosť.

Posilňovanie verejných financií prostredníctvom zvyšovania rentability štátnych aktív a skvalitňovania podnikateľskej funkcie štátu je obzvlášť dôležité teraz, keď sa v dôsledku globálnej krízy zvýšili národohospodárske náklady ekonomického rastu. Ide o také zvýšenie príjmov verejných financií, ktoré neznižuje ani dynamiku hospodárskeho rastu a ani kvalitu podnikateľského prostredia. Miera úspešnosti realizácie tohto cieľa bude v značnej miere závisieť od adekvátnej legislatívy, zabezpečujúcej transparentné vymedzenie zákonných a systémových rámcov pre štát ako vlastníka, ktoré podporujú efektívnosť a minimalizujú možnosť klientelizmu a podvodného konania.

Podnikateľské prostredie

Priaznivé, stabilné podnikateľské prostredie patrí medzi kľúčové úlohy vlády, lebo vytvára podmienky pre hospodársky rast. Treba sa vyhnúť autonómnym zmenám pre zmeny, pre lobing úzkeho okruhu podnikateľských subjektov. Stabilita podnikateľského prostredia bude založená najmä na jeho nízkej administratívnej zaťaženosti, vymožiteľnosti práva a jeho komplexnej previazanosti na iné právne normy, vrátane jednoduchého uplatňovania. V oblasti samotného podnikateľského prostredia ide nielen o zjednodušenie daňových a odvodových povinností, ale tiež o riešenie finančnej a nefinančnej podpory podnikateľských subjektov, zabezpečujúcich zamestnanosť v regiónoch. Rovnako aj o spoluprácu s veľkými zahraničnými investormi v oblasti certifikácie, logistickej podpory, ako i prípravy kvalifikovaných pracovníkov.

V rámci hospodárskej politiky štát bude naďalej pôsobiť na podnikateľské prostredie prostredníctvom skvalitňovania svojej "organizátorskej" funkcie rozvojom jednotlivých politík, najmä ich účelnejšou a účinnejšou koordináciou. Okrem ekonomických opatrení vláda podporí aj legislatívne iniciatívy smerujúce k zabezpečeniu rozvoja podnikania. Bude pokračovať v zdokonaľovaní pravidiel a podmienok na urýchlenie a zjednodušenie vzniku podnikateľských aktivít. Podporí činnosť integrovaných obslužných podnikateľských centier, združujúcich na jednom mieste styk všeobecnej a špecializovanej štátnej správy s podnikateľmi.

Vláda skvalitní priebeh podnikania zjednodušením odvodových a daňových povinností. Urýchli a zracionalizuje výkon práva v obchodných vzťahoch. Vytvorí podmienky na dočasnú kapitalizáciu daňových a odvodových pohľadávok ako na jednu z ciest uľahčujúcu prechodnú platobnú neschopnosť inak perspektívnych podnikateľských subjektov.

Vláda bude riešiť možnosti skvalitnenia konkurzov a likvidácií. Vláda sa zameria na zjednotenie pravidiel a zmluvných podmienok s prihliadnutím na európske štandardy a prax vo vyspelých krajinách EÚ a zavedie európsku smernicu 2011/7 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.

Pre skvalitnenie legislatívneho procesu bude doplnená Legislatívna rada vlády SR o zástupcov sociálnych partnerov.

Malé a stredné podnikanie

Podpora malých a stredných podnikov je kľúčovým predpokladom rozvoja regionálne viazaných pracovných miest. Rozvoj dopravnej infraštruktúry a obslužnosti tvorí základ dochádzkovej mobility pracovných síl. Podpora profesijnej a teritoriálnej mobility je zároveň jednou z možností napomáhajúcej riešeniu regionálnej zamestnanosti.

Malé a stredné podniky sa musia výraznejšie zapojiť do výrobných sietí nadnárodných spoločností. Štát bude vytvárať najmä stabilné podnikateľské prostredie, vrátane stimulácie malých a stredných podnikov, pre uplatnenie v globálnych sieťových štruktúrach. Vláda rozšíri uplatňovanie európskych zásad rozvoja malého podnikania (SBA – Small Business Act). Malé a stredné podniky musia byť nosnou kostrou rozvoja regionálnej zamestnanosti a zhodnocovať najmä domáce prírodné zdroje.

V rámci hospodárskej politiky vláda zlepší ekonomické, fiškálne a inštitucionálne predpoklady na akceleráciu rozvoja malého a stredného podnikania vo všetkých odvetviach národného hospodárstva ako dôležitého faktora rastu zamestnanosti. Vláda bude podporovať podnikateľské prostredie znižovaním administratívnej náročnosti formou systémového regulovania rozsahu vedenia účtovníctva, zostavovania účtovnej závierky a výročných správ.

Pre kvalifikované riadenie a identifikáciu stavu a vývoja podnikateľského prostredia vytvorí vláda ucelený systém tvorby analýz podnikateľského prostredia s cieľom zvýšiť zamestnanosť. Bude zameraný najmä na mikromonitoring podnikateľského prostredia, hodnotenie legislatívnych zmien, monitoring neželaného importu a jeho dosahu na hospodárstvo, efektívnosť verejných prostriedkov vynakladaných na tvorbu pracovných miest a regionálneho rozvoja.

Aktivizácia investičnej činnosti

Vláda vytvorí podmienky na priaznivú investičnú klímu pre domácich aj zahraničných investorov. V Zákone o investičnej pomoci navrhne zníženie minimálnej výšky investície a súčasne posúdi nebezpečenstvo ohrozenia domácich výrobcov. Pri príleve zahraničných investícií bude hospodárska politika zameraná predovšetkým na podporu etablovaných investorov pri expandovaní ich aktivít v Slovenskej republike prostredníctvom postinvestičnej starostlivosti a ich výraznejšieho vstupu do priemyselného výskumu a vývoja u nás. Vláda bude podporovať investície využívajúce najlepšie dostupné technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Agentúru pre investície reformuje na medziinštitucionálny subjekt, ktorý musí zvýšiť intenzitu vyhľadávania nových kvalitných investorov vo všetkých oblastiach. Od materiálovej výroby, logistiky, energetiky, cestovného ruchu, ako aj služieb, ale najmä podpory rozvoja výskumných a vývojových zložiek nadnárodných spoločností.

Zamestnanosť

Hospodárska politika vlády v oblasti zamestnanosti vychádza z toho, že trh práce nemožno vnímať len ako operatívne sa správajúci systém, ktorý rýchlo reaguje na zmeny na trhu tovarov a služieb. Stratégia vytvárania pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí vytvoriť také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré bude schopné neustále obnovovať rovnovážny stav medzi ekonomickými potrebami podnikateľov a spoločnosti na jednej strane a na schopnosti a efektívnu motiváciu zamestnancov na strane druhej. Je nevyhnutné, aby stratégie podnikateľských subjektov boli založené na ich schopnosti vedieť sa vyrovnať s krátkodobými cyklickými výkyvmi predaja práce, tovarov a služieb. To je dosiahnuteľné najmä uplatňovaním pružných technologických a riadiacich procesov a schopnosťou včas predvídať zmeny v globálnom prostredí a koncepčne na ne reagovať.

Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce. Aj preto bude cieľom vládnej politiky zamestnanosti vytvárať trhovo konformnými nástrojmi také podmienky, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale ju kvalitatívne rozvíjalo. To súvisí s trvalo udržateľným rastom kvality jej života založeným na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých. Hlavným krátkodobým cieľom vlády je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Zníženie nezamestnanosti musí byť uskutočnené práve hospodárskou politikou založenou na dlhodobých vzájomne previazaných politikách smerujúcich k tvorbe pracovných miest. K tomu v rámci hospodárskej politiky vláda spracuje samostatné programy: - zamestnávania mladých ľudí, ich prípravy na plynulý vstup na trh práce, vrátane lepšieho prepojenia potrieb hospodárskej praxe so vzdelaním absolventov škôl. K tomu sa využijú realokované zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ tak, aby sa urýchlil efekt na zvrátenie nepriaznivého stavu v nezamestnanosti mladých ľudí; - riešenia dlhodobej nezamestnanosti so štruktúrou nástrojov aktívnej politiky trhu práce, najmä zvýšenia ich účinnosti u niektorých špecifických cieľových skupín; - skvalitnenia monitoringu trhu práce spojeného so systematickým vyhodnocovaním účinnosti prijatých programov pri posilnení účasti sociálnych partnerov pri ich tvorbe a realizácii; - cielenej podpory celoživotného vzdelávania, tak aby rástol ľudský a sociálny kapitál na úrovni podnikov, zvlášť u malého a stredného podnikania; - znižovania administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému; - výraznejšej regionálne diferencovanej podpory malého a stredného podnikania; - vytvárania zelených pracovných miest, vo vodnom a odpadovom hospodárstve, stavebníctve, energetike a vo výskume, vývoji a inováciách, v technológiách a výrobkoch prívetivých životnému prostrediu; - rozšírenia produkcie slovenských podnikateľských subjektov pre významných strategických priemyselných výrobcov v SR, v štátoch V4 a v Rakúsku.

Naplnenie, kontrola a rozvíjanie týchto programov bude dominantnou agendou novovytvorenej Rady solidarity a rozvoja na úrovni vlády Slovenskej republiky a partnerov sociálneho dialógu.

Priemysel

Rast priemyselnej produkcie je a bude dominantným činiteľom hospodárskeho rastu Slovenskej republiky. Má kľúčovú úlohu v zabezpečovaní životných istôt občanov a stability slovenskej spoločnosti. Cieľom hospodárskej politiky vlády v oblasti priemyslu bude taký rozvoj, ktorý rýchlosť a kvalitu konvergencie slovenskej ekonomiky priblíži k úrovni vyspelých krajín EÚ. Podporí ju rastom priemyselnej výroby založenej na zvyšovaní jej konkurencieschopnosti prostredníctvom inovácií, ako aj investíciami do progresívnej výroby s vysokou pridanou hodnotou. Priemysel sa nemôže zapájať do globálnej ekonomiky iba prostredníctvom nadnárodných monopolov operujúcich na našom území, ale aj vlastnou aktivitou za pomoci štátu.

Pre najefektívnejšie dosiahnutie tohto cieľa sa vláda zameria predovšetkým na: - postupné znižovanie závislosti slovenského priemyslu na výkyvoch globálnej ekonomiky formou podpory modernej a perspektívnej výroby s vysokou pridanou hodnotou, napríklad v oblasti energetického strojárenstva; - zabezpečenie výrobkov a služieb s vysokou pridanou hodnotou zvyšovaním inovačného potenciálu vedecko-výskumnej základne a jej lepšieho prepojenia s priemyselnou praxou tvorbou ucelenej stratégie výskumu pre priemysel; - znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti ekonomiky; - vytvorenie podmienok pre efektívne, racionálne a trvalo udržateľné využívanie domácich nerastných surovinových zdrojov, napríklad magnezitu; - minimalizáciu nepriaznivých vplyvov produkcie na životné prostredie.

Energetika

V oblasti energetiky vláda nadviaže na Stratégiu energetickej bezpečnosti z roku 2008. Je to kľúčový faktor ovplyvňujúci všetky odvetvia národného hospodárstva a chod celej spoločnosti. Energetická bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou strategickej bezpečnosti.

Vláda považuje dostatočné zabezpečenie energií potrebných na chod hospodárstva a normálny život domácností za jednu z rozhodujúcich súčastí bezpečnosti štátu. Z uvedených dôvodov podporí tvorbu novej energetickej architektúry vychádzajúcej z jednotnej energetickej politiky EÚ. Vláda vytvorí podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Slovenská republika sa vzhľadom na svoju geografickú polohu môže stať dôležitým článkom pri zaistení energetickej stability a bezpečnosti nielen svojho územia, ale aj EÚ. Vláda urýchli pripravenosť na výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice a využije všetky možnosti na zdynamizovanie dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Pri využívaní jadrovej energetiky hlavnou prioritou vlády bude dosahovanie vysokej úrovne bezpečnosti pre všetky jadrové zariadenia.

Intenzívnym budovaním prepojení s plynárenskými sieťami, vrátane využitia plynu LNG a s elektrizačnými sústavami okolitých krajín, vláda posilní bezpečnosť dodávok, nezávislosť od jedného dodávateľa, čím sa zlepší aj konkurenčné prostredie.

Bude pokračovať v úsilí o skvalitňovanie energetických služieb a dodávaných tovarov tak, aby každý odberateľ mal zabezpečený dostatok elektriny, plynu a vody v požadovanom množstve a za primerané ceny.

Pri uskutočnení opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka EÚ vláda predovšetkým zohľadní hospodárske záujmy SR, ochranu zraniteľných odberateľov a boj proti energetickej chudobe. Nadväzne aktualizuje štátnu energetickú politiku s dôrazom na cezhraničnú spoluprácu v stredoeurópskom priestore.

V oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie. Implementáciou tretieho liberalizačného energetického balíčka EÚ podstatne rozšíri právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi a podporí rozvoj konkurencie a transparentnosti trhu s energiami na Slovensku.

Vláda bude vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca s cieľom udržať konkurencieschopnosť priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti. Zároveň vytvorí podmienky, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mal dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a zníženia sieťových poplatkov.

V oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie vláda zabezpečí optimalizáciu energetického mixu a väčšieho využívania domáceho energetického potenciálu vrátane budovania vodných elektrární, elektrární na biomasu tak, aby sa vytvárali nové pracovné príležitosti a dosiahli pozitívne synergické efekty v oblasti regionálneho rozvoja, poľnohospodárstva, energetickej bezpečnosti a dopadov na životné prostredie. Vláda pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie bude prihliadať na ich vplyv na koncovú cenu elektriny a bezpečnosť i stabilitu elektrizačnej sústavy.

Vláda podporí racionálne využívanie domácich energetických surovinových zdrojov s cieľom znížiť závislosť od ich dovozu. Vytvorí motivačné prostredie s cieľom dosiahnuť úspory energie.

Stavebníctvo

Cieľom hospodárskej politiky vlády v oblasti stavebníctva bude podpora hospodárskeho rozvoja včasnou a kvalitnou prípravou stavieb, najmä dopravnej infraštruktúry, bytovej výstavby, environmentálnej infraštruktúry, opráv a obnovy bytového fondu.

Vláda považuje za potrebné vytvárať podmienky, aby stavebníctvo dosiahlo takú úroveň, ktorá umožní slovenským firmám presadiť sa v konkurencii na zahraničných trhoch v krajinách EÚ, ako aj na domácom trhu. V rámci rozvoja stavebníctva sa postupne zvýši celková úroveň bytovej výstavby tak, aby bolo primerané bývanie pre obyvateľstvo viac dostupné. Vláda podporí výstavbu celoštátnej a regionálnej dopravnej a technickej infraštruktúry. V záujme efektívneho vynakladania verejných zdrojov, plynulého a racionálneho plnenia najvýznamnejších strategických projektov zabezpečí ich prípravnú aj realizačnú nadväznosť.

Vláda vytvorí podmienky pre vstup súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov. Zváži možnosť podpory cenovo dostupných a energetických budov a bývania. Zameria sa na revitalizáciu panelových sídlisk, zlepšenie obytného prostredia a zvýšenie kvality života občanov v mestách a obciach.

Prostredníctvom nového Stavebného zákona, ktorý vláda navrhne, sa zásadným spôsobom skráti a zjednoduší administratívna náročnosť povoľovania stavieb a ustanovia sa lehoty vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy a úkonov v územnom a stavebnom konaní. Zamedzí sa tým svojvoľnému predlžovaniu rozhodnutí a nepružnému vybavovaniu potrieb stavebníkov stavebnými úradmi. Vláda navrhne prísnejšie mechanizmy postihu pri porušovaní zákona, najmä pokiaľ ide o tzv. čierne stavby a zákaz ich dodatočnej legalizácie, ak sú v rozpore s územným plánom.

Do podmienok tvo